Balada O Dávidovi A Sáre

Balada o Dávidovi a Sáre

Žil kdesi dávno Dávid mladý
Žila tam aj Sára prekrásna
Obaja mali sa veľmi radi
Do neba láska ich vyrástla

Za ruky viedli sa všade vedno
Jeden bol druhému ako tieň
Dvaja boli a predsa jedno
Patɾili si ako k spánku sen

Šťastie si hľadá zaľúbených
Osud však životy zapletá
Ukrutne ɾadosti na žiaľ zmenil
Zavrel ich objatia do geta

Navždy aj tam svoji zostať chceli
Spolu sa držali celé dni
Dúfali že ich nič nerozdelí
Raz ale prišiel deň posledný

Boh skúšal ľud svoj temnou dobou
Potɾestal národ svoj ɾanou zlou
Lásku tú udusil zápach hrobov
Transporty viezli ju do lágrov

Dávida niet už, ani Sáry
Z lásky ich ostal len tmavý dym
Dusný dym ťažký ako máry
Smutný dym nad miestom Osvienčim